Naša lipa – Strom slobody

Väčšina obyvateľov Slovenska vníma lipu ako posvätný strom. Politik a básnik Ján Kollár ju povýšil na symbol slovanskej vzájomnosti. V dávnych časoch bola zasvätená bohyni Lade. Využívali ju pre dobré drevo na hudobné nástroje, na rezbárske práce a jej plody aj na čaj. Vo veľkom sa vysádzala koncom 18. storočia na podnet Jozefa II. v rámci vtedajších protipožiarnych opatrení. Lipa dorastá do výšky až 30 metrov. Pod košatými korunami líp sa schádzali ľudia k veselým slávnostiam i vážnym zhromaždeniam. Avšak pripisovali jej aj magickú moc v boji proti upírom a démonom. Takisto sa verilo, že do nej nikdy neudrie blesk.

Lipa nachádzajúca sa pri cintoríne v našej obci v Lovči nie je obyčajná lipa, ale  je to Strom slobody. A preto aj budúce generácie našich obyvateľov by mali poznať minulosť, dobu a dôvody jej vysadenia.

Všetko sa to udialo v pamätné dni v roku 1968, keď vo vtedajšej Československej republike nastal takpovediac politický odmäk. Slovák Alexander Dubček vo vysokej funkcii bol hlavným symbolom pozitívnych zmien a nádejí v štáte spojených s rokom 1968. Samotná osobnosť Alexandra Dubčeka bola príjemným osviežením. Od predošlých tajomníkov sa líšil najmä tým, že pôsobil neautoritársky, mal ľudský rozmer a vrúcny vzťah k ľuďom.

Jednou z najzásadnejších pohybov a reforiem v tej dobe bolo zrušenie cenzúry tlače. Začalo sa slobodne uvažovať a písať, aké ekonomické reformy posunú Československo dopredu. Žiaľ niektorí, najmä český novinári to začali zneužívať. Pražská jar skončila 21. augusta 1968, keď vojská Varšavskej zmluvy (okrem Rumunska) vpadli do Československa, aby zastavili započaté reformy. Bežní obyvatelia vyjadrili k takémuto konaniu silný odpor. Neozbrojení ľudia sa stavali do cesty tankom. Tak skončila takzvaná Pražská jar v Československu.

V našej obci sa v uvedenom období tiež zdvihla vlna nadšenia verejnosti a občania súhlasne podporovali obrodný proces. Po vstupe vojsk na naše územie však nastalo sklamanie.

Na znak  pamäti na toto významné obdobie v dejinách Slovenska sa Rada Miestneho národného výboru v Lovči rozhodla zasadiť strom, lipu, ako“ Strom slobody“ , ktorý bude v budúcnosti pripomínať nadšenie a túžbu ľudí po slobodnom živote.

Obec mala v tejto dobe škôlku na vypestovanie okrasných drevín. Vypestovalo sa v nej množstvo okrasných drevín a to najmä, pagaštan konský, tuje, cyprušteky ale najmä lipy malolisté, ktoré sa potom vysádzali na priestranstvách v okolí obce. Takže lipka, ktorá bola vypestované zo semena v našej škôlke bola 5 ročná a mala výšku asi 180 cm.

V októbrové dni v roku 1968 funkcionári obce rozhodli zasadiť lipku, ako Strom slobody na voľné priestranstvo vedľa cintorína. Výsadby sa zúčastnili František Pilnik, ktorý lipku vypestoval, Oto Švehlík, Pavol Kováč, Koloman Magula, Emil Nárožný, Alfonz Truben, Ján Kozárik, a Miloslav Košta. Výsadba bola propagovaná miestnym rozhlasom a zúčastnilo sa na nej aj početné obyvateľstvo obce. Po krátkom príhovore k občanom počas výsadby a pri slávnostnej nálade kolovala aj fľaška Slovenskej borovičky, ktorá bola potom s dobovými písomnosťami vložená do vykopanej jamy pod stromček.

Táto miestna  udalosť v uvedenej historickej dobe, môže slúžiť ako poznanie vtedajších udalostí v obci a pripomínať ich občanom aj touto - Lipou slobody. Neskoršie pozoruhodne upravené okolité priestory Obecným úradom v Lovči, sú ďalším dôstojným priestorom a miestom v našej obci.

Miloslav Košta

Oficiálna internetová stránka obce Lovča

Obecný úrad Lovča, Geromettova 95, 96621 Lovča, IČO: 00320820, DIČ: 2020529709