Z Histórie Domus

Kaplán farára Petra Kerna

Roku l825 3. a 4. februára bola voda Hrona celkom červená a ryby vo veľkom množstve boli omámené a hovorí sa, že mnohí si z nich mnoho nachystali a pripravili pokrm, ale na úkor svojho zdravia.

...roku 1831  vo veľkej čiastke Uhorska zúrila cholera, takže v tomto i súsednom kraji mnoho ľudí ochorelo a zpravidla mnoho z nich po krátkom čase aj zomrelo. Dňa 7. augusta vo filiálke Dol. Trnávka zomrel mlynár na choleru a neskoršie mnohí na túto nemoc zomreli. Od 13. augusta až do 4. septembra zúrila vo Veľkej Lovči cholera, pričom bolo pochovaných 30 – 35 ľudí.

Bolo mi povedané, že v tom čase farár Peter Kern zaopatroval cez oblok, pričom posledné pomazanie vysluhoval tak, že na trstenici namočil vatu a tak ich mazal. Pochovávaní boli pri plote cintorína, následkom čoho, aj ako pre veľký počet v cintoríne pochovaných bol v nasledovnom roku okolo cintorína vyhotovený nový plot, takže bol sriadený spoločný cintorín aj pre tých, ktorí zomreli mimo choleru. Nech odpočívajú v pokoji.

Pohrabný obrad sa odbavoval v krátkosti a služby Božie tiež len nakrátko, lebo nebolo dovolené, aby sa ľud shromažďoval pre nebezpečie nákazy.

Ladislav Czeizel

Kostol bol tak malý, že prijal len 2/3 veriacich, a bol vždy preplnený. Pritom sa nedal ani opraviť ani zväčšiť. Za toho stavu na žiadosť veriacich rozhodli sme sa vystaviť nový kostol a odvtedy ma tlačila táto ťarcha veľkej a zodpovednej úlohy. Potrebné povolenie som zadovážil. 1. júna 1900 sa občania zápisnične rozhodli, že z vlastných síl vystavia nový kostol. Za to buď chvála mojim lovčianskym veriacim, ktorých neodradili žiadne ťažkosti a chvála i veriacim z Dol. Trnávky. A slovo sa telom stalo!

Andrej Meluško, stavebný majster z Handlovej bol vyzvaný na podanie ponuky. Jeho plán bol vrchnosťami prijatý i schválený. Ponuka znela na 43 000, - Kor. Farnosť mala k dispozícii kapitál 4 146,- Kor., ktoré s povolením J.E.p. biskupa sa venovali na tento cieľ. Ostatná čiastka bola složená z milodarov veriacich a z adrepartitívy vyrovnaná. J.E.p. biskup ako patrón kostola dodal stavebné drevo z biskupskej hory. 15.jan. začal sa búrať starý kostol a s povolením p. biskupa konali sa sv. omše v škole a monštrancia bola uložená v drevenej kaplnke pristavenej pri obytnej budove farského úradu.

Zima v r.1900 bola tak priaznivá, že veriaci bez väčších ťažkostí shromaždili potrebný kameň, ktorý privážali cez zamrznutý Hron. I leto bolo k stavbe veľmi priaznivé. Všetky práce konali sa nepretržite, čo malo za následok, že kostol vzrástol očividne. I stavebný majster vykonal všetko, aby kostol bol čím skôr hotový, za čo si zaslúži veľkú pochvalu.

Fotografia kostola pred zbúraním

Zoltán Halko

...roku 1904 veľmi zasiahla trestajúca ruka Božia svoj ľud, ktorý na spôsob faraona urážal Všemohúcnosť Božiu a v tvrdosti svojho srdca slovom aj písmom neraz verejne zvolal: „Kto je Pán, aby som poslúchal jeho hlas?“  Neznám Hospodina-Boha!“ (Exodus hlav.5,2) Dopustil preto trest na svet naplnený pýchou aby si uvedomil, že iba on sám je Pán. Taká veľká bola suchota, že „ryby, ktoré sú v rieke, skoro všetky vyhynú, rieka vyschne a zosmrdí sa a moderným Egypťanom zhnusí sa z nej piť.“ (Exodus hlav.7,18) Skutočne prst boží je to: Trestajúca ruka božia ukázala sa aj na poliach, ktoré neboli tak úrodné, ako v predošlé roky – aj na koňoch, na osloch, voloch a ovciach a všetkom stáde. Keď chýbalo pokorné zmýšľanie srdca, veľmi draho bolo všetko vykúpené. Požrané boli i všetky byliny zeme i všetko ovocie stromov. A ohňom boli pálené dediny. Konečne všemohúci Boh vyslyšal pokorné prosby svojich a po 5 mesiacoch vo Veľkej Lovči l8. augusta večer o 6,oo hod. zoslaný bol z neba žiadaný dážď, ktorý osviežil vysušenú krajinu. Nech je Bohu vďaka!

5. októbra l908 zaviedli do notárskeho úradu telefón, ktorý nás spája so sídlom tekovskej župy a s Hr. Sv. Krížom. Napredujeme!!!

Hviezda Halley

Hvezdári hlásili a noviny písali, že obyvatelia zemegule budú na vlastné oči vidieť l8. mája l9l0 vzácnu zvláštnu hviezdu „Halleyho“. Táto hviezda sa objaví len každých 75 rokov. Posledne bola videná v r. l835. Dľa fantázie novinárov chvost hviezdy je údajne tak dlhý, že sa určite dotkne zemegule a v páde, že je chvost z pevného materiálu, zrážka bude znamenať koniec sveta. V obave pred touto vecou mnohí zbabelci vlastnou rukou ukončili svoje životy.

Hviezda prešla nerušene, zemegule sa nedotkla ani otravné plyny nezanechala. Vo V. Lovči bola viditeľná iba 26. mája l9l0 večer o trištvrte na 9 do štvrť na l0 hod., a i to len slabo na západnej oblohe.  Vyzerala asi takto: jadro ako malý bod a chvost mal smer juhovýchodný. Poznamenávam to preto, aby v roku l985, keď sa opäť zjaví a my už budeme v zemi – sa ľudia zbožne chovali.

(Poznámka: V súvise s objavením sa „Halleyho“ hviezdy bolo v celej Európe katastrofálne počasie. Vo V. Lovči napr. počnúc júnom t.r. každý deň po l5. hod. hrmelo a blesky sa husto preháňali cez 3 mesiace. V Sedmohradsku prietržou mračien nielen úroda bola zničená, ale následkom povodne zahynulo aj 300 duší v noci l3. júna l9l0. 2l. júna l9l0 v okolí Šarišského Potoka, „N. Mesta pod Šiatrom a Tokaju padol ľadovec o veľkosti slepačích vajec, čo vo viniciach zapríčinilo viacmiliónové škody.)

Ján Longauer

Suchota v r. l9l7.

Od konca januára takmer do konca februára bola neprestajná zima 20-30 stupňov pod nulou. Od apríla do 7. októbra nebola takmer zem pokropená. Oziminy boli výborné, avšak jariny tak mizerné, že ich nemohli ani zožať, ale museli ručne i s koreňmi vytrhávať jačmeň i ovos. Kapusty sa neurodilo, repy bolo málo, fazule a inej zeleniny tiež málo. Sena bolo málo a mládza sa nedala ani kosiť. 28. mája a 5. júna l9l8, keď raž bola už odkvitnutá, pšenica v klasoch, fazula vyklíčená a vyrastená a zemiaky začínali kvitnúť prišiel tak silný mráz, že vymrzlo všetko, len repa, mak a kapusta ostali. Mráz Hore vrchom bol menší, ale dole v Lazoch a na Dolnom diele bol tuhý, na najtuhší bol pri Dolnej Trnávke. Srdcervúci bol pohľad na všetky zničené okopaniny v chotári. Ani fazulu ani kukuricu nebolo čím nahradiť. Zemiaky neskoršie znova vyhnali, ale dlho nebolo dažďa, preto zakrpateli.

l8. decembra l92l strhlo kríž z veže.

Večer sa strhol taký víchor, že na fare krov, škridle strhal (ll6 kusov, ktoré mi požičal p. Ján Kabina 50, obec 40 a l6 richtár Tobiáš Švehlík – panstvo vráti) a čo najsmutnejšie – kríž z veže. To sa nemohlo hneď do poriadku doniesť. Skoro všetky strechy porúchalo v obci, ba všade! 23. september l922. Kríž z veže konečne sa navrátil na svoje miesto. Občania túžili po ňom, lebo veža bola bez kríža. Nešlo dostať súceho remeselníka. Jeden Janolehoťan, Nemec, žiadal len za lešenie 2.800 Kčs, keď mu občania dajú drevo a kramle – osobitne nový kríž. Bol to akýsi Bublák. Konečne p. učiteľ Štefan Melicher sa v Leviciach stretol so známym klampiarom, ktorému všetko rozpovedal. Klampiar menom Roháč prišiel, s občanmi sa dojednal dať nový kríž a postaviť ho za 3.800 korún. Bolo treba aj strechu opraviť, v pazuchách nový plech dať, aj nad sakristiou vyčistiť žľaby, poletovať, za čo si žiadal zas 4.500 korún. Obec si žiadala pomoc aj z kostolnej kasy 3000 korún. Nový kríž 23. septembra l922 o 8,oo hod. menovaný klampiar na vežu aj položil bez reštovania, upotrebil len rebrík zo štíta kostola až hore na vežu, kde na vrchu bol priviazaný. Bolo to strašné sa na to dívať, ale on to robil veľmi šikovne, ba ešte aj kotrmelec učinil hore, probujúc, či ho kríž udrží. Ustavične sa dážď lial, aj vietor tuho dul, celý čas bolo nepríjemné pracovať, ale chvála Pánu Bohu, všetko sa prekonalo bez nešťastia, ktorého sme sa všetci obávali.

Odpísané z Historia Domus