Samosprávny kraj: Banskobystrický
Okres: Žiar nad Hronom
Región: Hlinické Pohronie
IČO: 00320820
Rozloha: 1044 ha
Prvá písomná zmienka: v roku 1283
Starosta: Ondrej Bahno

Adresa: Obecný úrad Lovča, Geromettova 95, 96621 Lovča

mail: lovca@lovca.sk

tel/fax: 045/6732835

Lovčianska hymna : Povedzte nám pravdu
1/ Povedzte nám pravdu lovčianski pltiari, ako ste dostali prezývku kuTliari.
Boli sme my boli, veľkí obchodníci, chýrnejších nebolo v tekovskej stolici.

2/ A tak nás vo svete kuPliarmi volali, lebo sme z kupčenia veľký peniaz mali.
To nám závideli trnavci, ždančani - aj opatovčani.

3/ Tí nám jednu hlásku v názve premenili, aby sa za svoju prezývku pomstili.
My sme ich za dávna prezvali Ťaviarmi, lebo oni boli v Tepliach Taviarmi.

4/ Dolu Hronom idú vybraní pltiari.Všetci sa čudujú, veď sú to kutliari.
Tak sme my dostali názov celkom iní, najlepší pltiari z tej peknej dediny.

História

Prvá písomná zmienka o obci Lovča je doložená z roku 1283, kedy sa nazývala Loucha. Názvy obce sa postupne menili: z roku 1773 je písomne doložený názov Welka Lovcza, z roku 1808 Welká Lowča, 1860 Gross Lovcsa, z roku 1920 Lovča. Po maďarsky sa obec nazývala Nagylócsa.

V roku 1283 obec patrila arcibiskupskému majetku v Šúšolí spomínanému už v roku 1209, od roku 1776 patrila banskobystrickému biskupstvu. Do roku 1960 obec patrila pod Tekovskú župu, okres Kremnica, kraj Banská Bystrica. Po roku 1960 patrila pod okres Žiar nad Hronom, kraj Stredoslovenský. V súčasnosti patrí pod okres Žiar nad Hronom, kraj Banskobystrický.

Historická mapa - Veľká Lovča, rok 1860

V roku 1536 obec mala 29 port, v roku 1720 52 daňovníkov, v roku 1828 86 domov a 546 obyvateľov, ktorí sa zaoberali poľnohospodárstvom, rybolovom a pltníctvom, časť odchádzala na sezónne poľnohospodárske práce. Za I. ČSR to bola poľnohospodárska obec. V roku 1930 došlo k parcelácii biskupských pozemkov. V roku 1957 bolo založené jednotné roľnícke družstvo (JRD), ktoré v roku 1961 prešlo do Štátneho majetku Žiar nad Hronom. Neskôr väčšina obyvateľov pracovala v priemysle v Žiari nad Hronom.

Výpisy z kroniky kňazov lovčianskej farnosti - Historia domus

História Telovýchovnej jednoty Lovča

História Dobrovoľného hasičškého zboru Lovča

Významné osobnosti

Ján Miloslav Gerometta

Ján Švehlík

Príroda

Obec Lovča leží uprostred Žiarskej kotliny prevažne na pravostrannej nive rieky Hron. Odlesnený pahorkatinný chotár so zvyškami staroštvrtohorných terás toku tvoria treťohorné štrky, piesky a pieskovce. Má nivné a hnedé lesné pôdy. Nadmorská výška obce v jej strede je 243 m, v jej chotári 231-335 m.

Symboly obce

Erb obce:

V modrom štíte na zlatej sieti dve vodorovne plávajúce strieborné ryby, horná smerom vľavo, dolná vpravo. 

V zmysle heraldickej konvencie bude možné striebornú podľa potreby zamieňať aj bielou, zlatú žltou, pričom sa však tieto farby budú vždy popisovať ako strieborná a zlatá. Pri čiernobielom vyjadrení farieb sa zlatá zastupuje jemným bodkovaním, strieborná ostáva voľná a modrá sa vyjadrí šrafovaním.

Vlajka obce Lovča pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov

vo farbách modrej  (2/9), bielej (2/9), žltej (1/9), bielej (2/9) a modrej (2/9). Vlajka má pomer  strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. dvoma zástrihmi. Siahajúcimi do tretiny listu vlajky.

Pečať obce Lovča je okrúhla, uprostred s obecným symbolom a kruhopisom OBEC LOVČA. Pečať má priemer 35 mm, čo je v súlade s domácimi zvyklosťami a predpismi o používaní pečiatok s obecnými symbolmi.

Od spomenutých troch základných symbolov možno odvodiť ďalšie:

Zástava obce Lovča má podobnú kompozícii ako obecná vlajka. Pomer jej strán však nie je záväzne stanovený, čo znamená, že zástava môže byť aj dlhšia. Zástava sa od vlajky odlišuje tiež tým, že kým vlajka predstavuje voľný kus textilu, ktorý sa vztyčuje na stožiar pomocou lanka, zástava je vždy pevne spojená so žrďou, stožiarom alebo kratším priečnym rahnom.

Erb obce Lovča

Zástava obce Lovča